Učebnica SJL 2.ročník

 

Komunikácia slovesného umenia, umelecký štýl

Umelecký štýl

prostredie: škola, divadlo, kino, ulica (putovné divadlo, recitácia)...

komunikanti: autor → čitateľ, poslucháč, divák

funkcie: → estetická funkcia (na city prijímateľa)

→ výchovná funkcia (obohacuje vnútorný život)

→ náučná funkcia (prináša informácie)

→ komunikatívna funkcia

Znaky umeleckého štýlu

  1. písomnosť – určený neprítomnému adresátovi (výnimky – prednes, text piesne...)
  2. subjektívnosť – emocionálnosť a expresívnosť výrazových prostriedkov
  3. variabilnosť – výber jazykových prostriedkov – príznakové slová štylisticky (expresívne, nespisovné....) i syntakticky (výpustka, neukončená výpoveď...), miešanie žánrov a štýlov – lyrizovanie prozaického textu, veršovaná dráma...
  4. obsahová (sémantická) mnohoznačnosť – metafora, metonymia, symboly...

Slohové postupy v umeleckom štýle:

  • rozprávací
  • opisný
  • výkladový – úvahové prvky

Slohové útvary v umeleckom štýle

  • rozprávanie (poviedka, epos...)
  • opis a charakteristika (prostredie, povaha postáv)
  • úvaha (názory autora, rozprávača....)

Rozprávací slohový postup, druhy rozprávania

  • najstarší, najrozvinutejší, typovo najbohatší
  • základný slohový útvar – rozprávanie – zachytáva jedinečný príbeh, sleduje dejovú líniu v istom slede
  • hovorový štýl – jednoduché rozprávanie
  • umelecký štýl – rozprávka, povesť....
  • publicistický štýl - fejtón

Druhy rozprávania:

  1. ústne rozprávanie – najstarší typ, bezprostredný kontakt, napr. priame rozprávanie 1. os. sg.
  2. jednoduché rozprávanie – v bežnej komunikácii (rodina, škola), napr. rozprávanie príbehu
  3. komplexné rozprávanie – využíva aj opis a charakteristiku (prostredie, postavy) a prvky úvahy
  4. reprodukcia – prerozprávanie deja knihy, filmu, hry...

Kompozícia umeleckého rozprávania

  1. retrospektívny princíp – podáva v prítomnosti obraz minulosti
  2. chronologický princíp – dejové pásmo po časovej osi
  3. reťazový princíp – každý príbeh nadväzuje na predchádzajúci, prepojené postavou hlavného hrdinu
  4. in medias res – rozpráva príbeh uprostred deja – bez fázy pred udalosťou

 

Schéma kompozície umeleckého rozprávania

1.expozícia -vykreslenie prostredia, doby, hlavné postavy, náznaky konfliktu

2.kolízia – zápletka - udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej, napr. konfliktná postava,

3.kríza – vyvrcholenie deja a rozporov: postava je v konflikte: ( s inou postavou – medziľudské vzťahy, so spoločnosťou – spoločenský konflikt, sama so sebou – osobný konflikt

4.peripetia – dejový zvrat - nepredpokladá zmenu situácie, dej sa zrýchľuje, smeruje k rozuzleniu konfliktu

5.rozuzlenie - zlý alebo dobrý koniec (v antických dielach tragické riešenie konfliktu – katastrofa)

 

***************************************************************************************************************************************************

OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP

  • vymenovanie (enumerácia) podstatných znakov a vlastností predmetov (vecí, osôb, javov, prostredia...)
  • následnosť činností – opis pracovného postupu
  • základný slohový útvar – opis – zachytáva jedinečné znaky a vlastnosti, kt. sa predmet odlišuje od podobných predmetov

Opis v štýloch:

a) hovorový – jednoduchý opis

b) umelecký – náladový o., opis osoby, charakteristika, karikatúra, beletrizovaný životopis

c) administratívny – referát, osobný posudok, životopis, časti motivačného listu

d) náučný – odborný o. vo výklade, návod –OPP

e) publicistický – reportáž

 

Kompozícia opisu:

  • úvod, jadro, záver
  • voľnejšia kompozícia ako rozprávanie, dodržiavanie istej logickej postupnosti

Druhy opisu:

1. statický ↔ dynamický (podľa výberu jazykových prostriedkov)

2. objektívny ↔ subjektívny (postoj autora)

3. jednoduchý ↔ umelecký (náladový) ↔ náučný/odborný

 

Statický opis

- opisuje statické predmety, neživé veci, osoby, prevládajú podstatné a prídavné mená

Dynamický opis

- dynamicky opisuje predmet alebo jav, najčastejšie ako opis pracovného postupu , nositelia

dynamiky sú slovesá, ale aj stručné jednočlenné vety – Jazyky ohňa! Dym! Skaza!)

Objektívny opis

- najvernejšie zachytenie znakov a vlastností, nevyslovuje vlastné stanovisku, ostáva v úzadí, napr. náučný/odborný opis vo vedeckých prácach či návodoch na použitie alebo v charakteristike /posudok, opis hľadanej osoby, štylisticky nepríznakové jazykové prostriedky

Subjektívny opis

- opis predmetu zo svojho hľadiska, moje hodnotenie, subjekt ovplyvňuje sám výber a usporiadanie znakov a vlastností opisovaného, v umeleckej literatúre, expresívne jazykové prostriedky

- karikatúra – subjektívny opis osoby s autorským úmyslom zosmiešniť, kritizovať istú vlastnosť osoby

Jednoduchý opis

- podobá sa informácii – veľa znakov predmetu postupne vymenúva, v hovorovom štýle (spontánny, nepripravený)

Umelecký opis

- subjektívny, opis z pohľadu rozprávača alebo niektorej z postáv, statické opisy spomaľujú dej oproti dynamickým, ktoré ich zrýchľujú

Náučný/ odborný opis

- v náučnom (súčasť výkladu) a publicistickom (súčasť recenzie, reportáže) štýle, presný, systematicky vymenúva, hierarchizuje znaky a vlastnosti, objektívny, môže byť statický (opis sluchového orgánu človeka) aj dynamický (príprava jedla, výmena oleja), má byť názorný – doplnený tabuľkami, schémami, nákresmi...

***************************************************************************************************************************************************

 

CHARAKTERISTIKA

  • z gréc. slova: vryté znamenie
  • výstižný opis nielen typických vonkajších znakov, ale aj vlastností osoby, veci alebo javu

Druhy charakteristiky

  • subjektívna ↔ objektívna (postoj autora)
  • priama ↔ nepriama (výber jazykových prostriedkov)
  • skupinová ↔ porovnávacia ↔ individuálna (počet charakterizovaných predmetov)

Objektívna charakteristika:

a) v odbornej komunikácii (hľadaný páchateľ)

b) v oficiálnej komunikácii – administratívny štýl

  • vymenúvanie vlastností
  • nezainteresovaný autor

Subjektívna charakteristika:

  • autor využíva vlastnosti postavy, objektu, javu aj na hodnotenie (umelecká charakteristika, osobný posudok)

Priama charakteristika:

  • vymenúvanie vlastností osoby, ktoré pomenúvame pomocou:

a) abstraktných podstatných mien (usilovnosť, zodpovednosť)

b) akostných prídavných mien (usilovný, zodpovedný)

Nepriama charakteristika:

  • vlastnosti postavy vyplývajú z konania osoby
  • autor predstaví postavu prostredníctvom jej konania a správania sa

Skupinová charakteristika:

  • porovnávame skupinu ľudí, ktorá má rovnaké záľuby (hudobná skupina), povolanie (maliari)

Porovnávacia charakteristika:

  • porovnávanie vlastnosti 2 ľudí, predmetov alebo javov
  • môžu byť 2 prístupy - súčasné sledovanie oboch postáv (efektívnejší postup, vyhneme sa opakovaniu) alebo sledujeme jednu postavu, potom druhú

Individuálna charakteristika:

  • Posudok - – útvar oficiálnej komunikácie, objektívna charakteristika osoby, vyžaduje sa od bývalého zamestnávateľa, - objektívny, vecný, komplexný, má formu úradného listu
  • Autocharakteristika – charakteristika seba samého (spoznávame seba, zisťujeme svoje pozitíva a danosti), napr. administratívny a beletrizovaný životopiS

Beletrizovaný životopis

  • hybridný útvar umeleckého štýlu
  • vychádza z objektívnych faktov (zahmlieva, obrazne sa o nich vyjadruje)
  • uplatňuje sa v ňom fantázia a fikcia
  • opisný a informačný slohový postup – opis, charakteristika, rozprávací sl. postup – prerozprávanie niektorých častí života

Narodenie: Bolo načase, že som sa narodil – ja, jeden...

Detstvo: Päť rokov to ani nevyzeralo, že čakali len na mňa

Škola: Mašinéria školstva ma na 12 rokov....

Stredná škola: Ak mi niekto povie, že prežívam najkrajšie roky svojho života...

Predsavzatie na záver: Svet ešte netuší, čo ho čaká....

**************************************************************************************************************************************************

Masmediálna komunikácia 

Publicistický štýl

Komunikačná sféra: masovokomunikačné prostriedky- tlač rozhlas televízia, internet

Komunikanti: adresát ( verejnosť), autor ( redaktor, moderátor ap.) 

Funcia: prinášať informácie o aktuálnych udalostiach, poúčať, ovplyvňovať, presviedčať, získavať verejnosť

 

Publicistický štýl:

  • Subjektívno-objektívny štýl.

  • Uplatňuje sa najmä v žurnalistickej (novinárskej) praxi, teda vo sfére masovej komunikácie.

  • Jeho hlavným cieľom je prinášať informácie o nových, aktuálnych, zaujímavých, potrebných,... udalostiach, faktoch,...

  • Zároveň je jeho úlohou poúčať, ovplyvňovať, presviedčať a získavať pre svoj názor čitateľskú verejnosť.

  • Ide teda o komunikáciu s verejnosťou, s čitateľom, prípadne poslucháčom.

  • Čitateľ, resp. poslucháč je v centre pozornosti žurnalistu, ktorý sa usiluje prispôsobiť náročnosť obsahu a formy jeho priemernej vzdelanostnej úrovni.

  • Publicistický štýl pracuje s rôznymi slohovými postupmi.

  • Využíva napr. informačný slohový postup (správa, interview,...), výkladový slohový postup (úvodník, recenzia, glosa,...), úvahový slohový postup (komentár, glosa,...), rozprávací slohový postup (reportáž).

  • Je hybridným štýlom – využíva výrazové prostriedky náučného, umeleckého i hovorového štýlu.

Základné znaky publicistického štýlu:

Písomnosť/ústnosť - ide takmer vždy o vopred písomne pripravené texty, ktoré môžu byť aj ústne prednesené (napr. správy v televízii). Médiá rozdeľujeme na:

  1. Printové médiá – tlačené – charakterizuje ich písomnosť.

  2. Elektronické médiá – rozhlas a televízia – charakterizuje ich ústnosť.

Monologickosť – písomnosť/ústnosť (bez priamej prítomnosti poslucháča) spôsobuje, že v publicistickom štýle chýba spätná väzba, uplatnenie mimojazykových prostriedkov (mimika, gestikulácia,...). Zásluhou elektronických médií sa táto vlastnosť oslabuje, objavuje sa dialóg, napr. v diskusných fórach na internete, v niektorých žurnalistických žánroch, ako je anketa, čitateľský ohlas,...

Verejnosť – útvary publicistického štýlu sú určené širokej verejnosti, majú tzv. všeobecného adresáta. Musia preto počítať s jeho rôznou vzdelanosťou, vyspelosťou,... a uvedenému faktu prispôsobovať náročnosť používaných slov, zložitosť viet,...

Informačnosť – hlavným cieľom publicistického štýlu je informovať o spoločenskom a politickom dianí.

Variabilnosť – útvary publicistického štýlu výrazne vynikajú variabilnosťou, ktorá sa prejavuje vo výbere tém, v spôsobe ich spracovania, v kompozičnej pestrosti, v pestrosti útvarov,...

Aktualizovanosť – obsah jednotlivých žánrov publicistického štýlu musí predovšetkým čitateľa /poslucháča zaujať, musí byť presvedčivý,...Publicistický štýl informuje hlavne o aktuálnych udalostiach (voľby, festivaly, kultúrne podujatia,...)

Objektívnosť/faktografickosť – publicistický štýl sa zameriava na fakty, preto výrazne pracuje s vlastnými menami, konkrétnymi podstatnými menami, presnými číslami, teda s číslovkami,...

Ttulok – je dôležitou súčasťou publicistických žánrov. Poskytuje čitateľovi prvú informáciu, upútava jeho pozornosť a zachytáva celý obsah článku, niekedy naznačuje názor autora alebo celej redakcie na prezentovaný jav. Okrem titulku sa v novinách stretneme aj s podtitulkom a nadtitulkom.

DRUHY PUBLICISTICKÝCH ÚTVAROV:

PRAVODAJSKÉ

ANALYTICKÉ

BELETRISTICKÉ

Správa

Interview

Riport

Komuniké

Rezolúcia

Referát

Inzerát

Reklama

Plagát

Úvodník

Komentár

Recenzia

Posudok

Kritika

Diskusia

Glosa

Entrefilet

Pamflet

Karikatúra

Polemika

Reportáž

Fejtón

Črta

Causerie

Stĺpček

Besednica

 

 

SPRAVODAJSKÉ  ÚTVARY

  • Ich cieľom je objektívne, vecne, pohotovo a zrozumiteľne informovať.

  •  Výrazne ovplyvnené administratívnym a informačným slohovým postupom.

  • Sú bohaté na exaktné (presné) údaje.

  • Sú adresné, aktualizované.

  • Typograficky nie sú členené.

SPRÁVA:

  • Prináša informáciu o niečom, čo sa už udialo, čo je už minulosťou.

  • Odpovedá na otázky: kto?, čo?, kedy?, kde?, prečo?, ako?,...

  • V správe sa vždy postupuje od najdôležitejších údajov, faktov k menej dôležitým.

  • Málo sa v nej vysvetľuje, je zameraná na fakty bez interpretácie, vysvetľovania.

  • Rozsah správ je rôzny.

Podľa rozsahu správy rozdeľujeme na:

  1. Jednoduché správy, nekomentované

  2. Komentované, rozšírené

  • Jednoduchá správa – vyskytuje sa veľmi často. Je teda stručným konštatovaním o nejakej udalosti. Pri maximálnej stručnosti sa nesmie vynechať žiadny fakt.

  • Krátka správa – noticka, alebo flash (fleš, angl. blesk, letmý pohľad) obsahuje len niekoľko slov, je naozaj veľmi krátka, podáva informáciu len o najdôležitejších faktoch.

  • Komentovaná správa, rozšírená je kompozične i graficky komplikovanejšia správa. Obsahuje titulok, ktorého úlohou je upútať pozornosť čitateľa, nadtitulok, ktorý poskytuje prvú informáciu o udalosti, perex (z lat. per extensum – na celú šírku) – úvodná časť správy napísaná širšie a tučnejšie ako ostatný text. V perexe sa nachádzajú údaje o mieste, o tlačovej agentúre, skratka mena autora a stručný obsah správy. Pod perexom sa už nachádzajú stĺpce s podrobnejším spracovaním udalosti.

PRAVODAJSKÉ:

  • Ich cieľom je objektívne, vecne, pohotovo a zrozumiteľne informovať.

  • Sú výrazne ovplyvnené administratívnym a informačným slohovým postupom.

  • Sú bohaté na exaktné (presné) údaje.

  • Sú adresné, aktualizované.

  • Typograficky nie sú členené.

  • Prináša informáciu o niečom, čo sa už udialo, čo je už minulosťou.

  • Odpovedá na otázky: kto?, čo?, kedy?, kde?, prečo?, ako?,...

  • V správe sa vždy postupuje od najdôležitejších údajov, faktov k menej dôležitým.

  • Málo sa v nej vysvetľuje, je zameraná na fakty bez interpretácie, vysvetľovania.

  • Rozsah správ je rôzny.

Podľa rozsahu správy rozdeľujeme na:

  1. Jednoduché správy, nekomentované

  2. Komentované, rozšírené

  • Jednoduchá správa – vyskytuje sa veľmi často. Je teda stručným konštatovaním o nejakej udalosti. Pri maximálnej stručnosti sa nesmie vynechať žiadny fakt.

  • Krátka správa – noticka, alebo flash (fleš, angl. blesk, letmý pohľad) obsahuje len niekoľko slov, je naozaj veľmi krátka, podáva informáciu len o najdôležitejších faktoch.

  • Komentovaná správa, rozšírená je kompozične i graficky komplikovanejšia správa. Obsahuje titulok, ktorého úlohou je upútať pozornosť čitateľa, nadtitulok, ktorý poskytuje prvú informáciu o udalosti, perex (z lat. per extensum – na celú šírku) – úvodná časť správy napísaná širšie a tučnejšie ako ostatný text. V perexe sa nachádzajú údaje o mieste, o tlačovej agentúre, skratka mena autora a stručný obsah správy. Pod perexom sa už nachádzajú stĺpce s podrobnejším spracovaním udalosti.

  •  

    • Má veľmi blízko k správe.

    • Tiež pracuje s otázkami kto?, čo?, kde? prečo?, ako?,...

    • Ale informuje o niečom, čo sa týka budúcnosti, teda ešte len bude

  • NTERVIEW:

    • Rozhovor medzi novinárom a interviewovanou osobou, jedná sa teda o dialogický útvar.

    • Rozhovory pripravujú novinári s rôznymi osobnosťami politického, kultúrneho, spoločenského života, ktoré musia byť niečím výnimočné, zaujímavé.

    • Cieľom rozhovorov je predstaviť danú osobnosť cez jej názory. Nejde teda o bežný rozhovor, ale cielený/riadený, aby hosť o sebe povedal čo najviac informácií.

    • Rozlišujeme dva základné druhy interview:

    1. Klasické interview:

    • Je obsahovo členené na otázky a odpovede.

    • Je graficky členené – odsekmi, iniciálkami, hviezdičkami, bodkami,...

    • Skladá sa z podtitulku/nadtitulku (zvyčajne sa v ňom spomenie meno osobnosti), titulku (jeho úlohou je pritiahnuť pozornosť čitateľa), stručnej charakteristiky osobnosti (býva písaná širšie ako ostatný text, alebo farebne zvýraznená, geometricky zvýraznená,...), fotografie, otázky a odpovede usporiadané do stĺpcov.

    • Na konci je údaj, kto sa pýtal.

    1. Monologické interview:

    • Otázky dostane odpovedajúci vopred.

    • Celé interview prináša len odpovede.

    RIPORT:

    • Živý opis aktuálnej udalosti alebo javu.

    • Rozsahom je dlhší ako správa, ale kratší ako reportáž. Hovorí sa mu preto aj malá reportáž.

    • Zachytáva väčšinou iba jednu významnú skutočnosť.

    • Je to spravodajský žáner (beletrizovaná správa), v ktorom sa často využívajú obrazné vyjadrovacie prostriedky.

    • Cítiť v ňom silný vplyv autora, jeho subjektívny postoj.

    KOMUNIKÉ:

    • Je to úradná správa s prvkami dokumentu.

    • Jeho stavba a štýl majú ustálenú štruktúru, stručný a oficiálny jazyk, slovnú zásobu prevzatú z politického, odborného, príp. technického názvoslovia.

    • Poznáme tri druhy komuniké: a) nótu, b) uznesenie, c) vyhlásenie.

    • Väčšinou sa publikuje v doslovnom znení, v opačnom prípade redakcia musí v záhlaví uviesť Z komuniké.

    • Dodávanie komuniké do redakcií sa deje obyčajne prostredníctvom spravodajských agentúr.

    REZOLÚCIA:

    • Uznesenie, rozhodnutie kolektívneho orgánu; zhrnutie záverov, uznesení alebo požiadaviek z rokovania.

    REFERÁT:

    • Referát je text, ktorý je adresovaný širokej verejnosti.

    • Informuje o výsledkoch alebo plánoch a zámeroch činnosti, aktivít, prináša postupy, ich riešenia a výsledky.

    • Jeho úlohou je informovať, inštruovať a prístupnou formou poučiť neinformovaného adresáta.

    • Referát má vždy komplexný charakter. Vzniká po predbežnej príprave, je vopred pripravený písomne s  tým, že je cieľom predniesť ho, prezentovať ústne alebo publikovať tlačou.

    INZERÁT:

    • Stručný a výstižný text, ktorého úlohou je zabezpečiť napr. predaj, kúpu, zabezpečenie nejakej služby, zoznámenie,...

    REKLAMA:

     Reklama je publikovanie, podpora a komunikácia informácií alebo názorov o výrobku alebo službe, prípadne organizácii, so zameraním na potenciálny trh.

    • Použité prostriedky môžu mať viacero foriem, napr. formu reklamy v médiách alebo priamej reklamy. Osobitným typom reklamy je internetová reklama.

    PLAGÁT:

    • Plagát je verejné oznámenie určené na upútanie pozornosti a propagáciu.

    • Vizuálno-zvukovo-jazykový komunikát, ktorý poskytuje základnú informáciu o istej spoločenskej udalosti (ples, koncert, míting politickej strany).

    • Cieľom plagátu je predovšetkým upútať opticky.

    ANALYTICKÉ  ÚTVARY 

    • Nemajú len oznamovaciu funkciu, ale aj vysvetľovaciu, často nútia k uvažovaniu a hodnotia.

    ÚVODNÍK:

    • Dnes sa vyskytuje menej, v minulosti patril medzi najdôležitejšie typy publicistických útvarov.

    • Vždy analyzoval najdôležitejšiu spoločensko-politickú udalosť.

    • Býval zaradený na prvej strane novín.

    KOMENTÁR:

    • Od správy sa odlišuje interpretáciou faktov.

    • Autor sa väčšinou zameriava na istý problém, ktorý analyzuje, rozoberá, uvádza argumenty, zaujíma vlastné stanovisko, snaží sa predpokladať, napr. ďalší vývoj, kombinuje, vytvára hypotézy.

    • Autor počíta s tým, že čitateľ už o uvedenej udalosti, jave má základné informácie napr. zo správy.

    • V renomovaných novinách sú práve komentáre mienkotvorné – ovplyvňujú verejnú mienku.

    RECENZIA:

    • Hybridný slohový útvar, patrí aj do náučného štýlu.

    • V publicistike je veľmi častá.

    • Informuje o hotovom umeleckom diele, koncerte, výstave, inscenácii,... a zároveň ho hodnotí.

    • Hodnotenie by malo byť objektívne, poukazovať na kvality a nedostatky diela.

    • Ovplyvnené náučným štýlom a výkladovým/úvahovým slohovým postupom.

    BELETRISTICKÉ ÚTVARY

    • Výrazne ovplyvnené umeleckým štýlom.

    • Využívajú teda umelecké výrazové prostriedky, sú výrazovo bohatšie.

    REPORTÁŽ:

    • Dokumentárno-obrazné svedectvo autora o spoločenskom jave.

    • Vždy vychádza z faktov a má istú dejovú líniu.

    • Jej súčasťou sú napr. aj výpovede účastníkov.

    • Nevyhnutnou súčasťou reportáže sú fotografie. Na internetových portáloch sa objavujú aj krátke videá.

    FEJTÓN:

    • Žáner krátkeho rozsahu.

    • Využíva prvky humoru a satiry. Autor duchaplne a vtipne kritizuje napr. nejaký spoločenský problém.

    • Autor sa vo fejtóne zameriava takmer vždy len na jeden jav.

    • Každý fejtón musí mať na konci pointu.

 

Kontakt

Informácie pre študentov SOŠTECH Galanta eva.hanzelova@gmail.com